Sú teda úplne zbytočné dve veci: (1) hovoriť o tom, čo Facebook je a (2) radiť užívateľom, ako sa doň prihlásiť. Mucha na lep sadne ľahko, ťažšie sa z neho však vyslobodí – ak vôbec.

Prečo by sme sa však mali z tak fantastickej siete ako Facebook vôbec chcieť vyslobodiť? – veď Facebook nám predsa nezištne pomáha spojiť sa s priateľmi po celom svete a zdieľať s nimi svoje pocity a najnovšie „pikošky“ o sebe, či už vo forme lyrických slovných dojmov, fotografií, videí, internetových odkazov, ap. Facebook nás vlastne robí slobodnými.

Alebo nie?

Zástancovia zmazania vlastného účtu na Facebook-u zvyknú argumentovať stratou súkromia, rizikom úniku osobných informácií, cenzúrou politicky a inak nekorektných názorov, prípadne možnosťou zneužitia Vášho mena – ktoré sú spojené s existenciou Vašej virtuálnej identity na Facebook-u. Týmito skutočnosťami sa zaoberal aj redaktor Ľubomír Huďo (jeho vystúpenie si môžete pozrieť zo záznamu tu).

Ja uvediem iba jeden, a to úplne prozaický argument, prečo svoje konto na Facebook-u zmazať, a to raz a navždy. Keď sa totiž rozhodnete skutočne Sieť opustiť, tá má pripravenú pavučinu technických spomaľovačov, zmluvných procedúr a emocionálnych apelov, ktorá má za účel Vás do Siete „dobrovoľne nasilu“ vrátiť späť.

Neviem ako Vám, ale mojej generácii, vychovanej na Matrixe a románe 1984 by už len z tejto skutočnosti mal behať mráz po chrbte a v hlave strašiť myšlienka: Prečo Sieti natoľko záleží, aby ste v nej zostali, keď niektorých nepohodlných na druhej strane Sieť odpája sama od seba?

Ak si myslíte, že táto moja otázka je priveľmi sugestívna a sám Vás ňou chcem dotlačiť k odpovediam, ktoré chcem počuť, nechám Vás presvedčiť sa samých na vlastné oči – a tí odvážnejší sa môžu presvedčiť aj na vlastnej koži...

Poďme teda na to

Jedného krásneho dňa som si (z rôznych epických dôvodov) povedal: „Dnes je pekne, dnes by to šlo,“ a vbehol som do nastavení môjho účtu. Hneď na prvej karte úplne naspodku figurovala ponuka „Zrušiť účet“. Vrabce vonku štebotali, Cigánky rodili, židia rátali výnos z úžery a kresťanom bolo úplne jedno, aký osud ich čaká – bol teda celkom bežný letný deň v procese globalizácie planéty a nastoľovania Nového svetového poriadku, život bol gombička, moje Jing a Jang sa harmonicky naháňali do kruhu, deväťramenný svietnik s deviatimi kóšer sviecami stál v okne a celé moje bytie sa zdalo byť tak náramne jednoduché a naprieč pretkané umením kabaly a jógy. Cítiac papršelky letných lúčov na svojich lícach, myslel som na Palestínčanom ukradnuté olivovníky v zajordánskej pravlasti Marka Zukerberga, zakladateľa Facebook-u.

Usilujúc sa o psychickú vyrovnanosť a stabilitu hodnú slovenského muža európskych kvalít, dva razy som sa zhlboka nadýchol a klikol som – prvý raz vedľa – to som sa iba skúšal. Znovu som sa nadýchol, a teraz som aj zavrel oči a pomyslel na všetkých tých neborákov, ktorí tu už nemohli byť viac s nami na Sieti, keďže Sieti sa nepáčili ich politické názory a ich propagácia pred parlamentnými voľbami na Slovensku. „Morituri te salutant“, zareval som. Opäť som klikol. Na druhý raz som už trafil ponuku „Zrušiť“.

Keď som si myslel, že najťažšie emocionálne vypätie mám týmto osudovým klikom za sebou a že od zajtrajšieho dňa sa radikálne zmení môj život k horšiemu, vyvalili sa na mňa fotografie mojich priateľov a nad každou bol nápis „Budete chýbať Tomášovi“, „Budete chýbať Natálii“, „Budete chýbať Dominike“, „Budete chýbať Marianne“ či „Budete chýbať Marekovi“. Peklo vypuklo už dnes, iba pri pomyslení na to, čo všetko môžem stratiť (vyše 500 kontaktov), keď opustím Sieť. V tom momente mi vyhŕkli slzy. Susedka, oproti mne študujúc za stolom najnovšie výskumy z oblasti biológie primátov zverejnené exkluzívne v Novom čase, si určite pomyslela, že opäť raz si púšťam Schindlerov zoznam, Pianistu alebo Nehanebných bastardov. Bohužiaľ, tento raz sa mýlila... Tento raz ma totiž k slzám nedojal boj svetového dobra proti fašistom a boj za práva židov.

Ako to len môžem Natálii alebo Dominike či Mariane spraviť? – v duchu som si vyčítal. Veď určite za mojou zrušenou virtuálnou identitou v Sieti preplačú na svojich nástenkách a vo svojich komentároch celú abecedu!

Keď som pomedzi prúd slaného slzenia hľadel na tie fotografie, ktoré mi Sieť pred zrušením účtu šplechla do očú, uvedomil som si, že sú tam iba také snímky, na ktorých som s krásnymi ženami (všeobecne s opačným pohlavím) či väčším počtom priateľov okolo mňa. Sieť mi pri poslednom odchode neponúkala náhľad na tie fotografie, na ktorých som bol odfotený sám – a verte, tých narcistických s emo účesom, ktorý mi prekrýval jedno oko a s riňavou vaňou v pozadí som mal plné albumy. Keby som sa v tej chvíli pozeral sám na svoj ksicht – verte, bez mihnutia oka by som v mazaní svojho účtu nemilosrdne pokračoval. Ale ako by som mohol teraz, keď tam bola ona, a ona, a on, a oni... všetci moji?! Spomínal som na všetky tie stránky, ktoré sme spoločne s Dominikou označili „Páči sa mi to“ a na všetky tie hromadné skupinové správy, ktoré sme spolu s Marekom dostávali do našich schránok.

Mal som sto chutí všetkým tým ľuďom napísať list na rozlúčku, zaželať im šťastný život na Sieti bezo mňa, a tak podobne. Sieť myslela aj na to a pod každou fotografiou mi ponúkla modrý odkaz: „Poslať správu používateľovi.“

Ani sám neviem ako, ale podarilo sa mi napokon odvrátiť zrak od fotografií, ktoré vo mne evokovali moje spomienky na život v Sieti. „Zíde z očí, zíde z mysle“ – hovorí sa, a teraz to i fungovalo a ja som po niekoľký ďalší raz našiel v sebe odvahu pokračovať v mazaní svojej identity v Sieti.

Sieť odo mňa o riadok nižšie pod fotografiami žiadala, aby som jej prezradil, prečo sa chcem od nej odpojiť. Hneď v prvej ponúknutej možnosti mi Sieť zároveň ukázala svoju iluminujúcu dobrotivosť božskú, keď v nej stálo: „Toto je len dočasné. Vrátim sa späť.“ – Ako by mi kameň padol zo srdca, keď mi Sieť vnukla, že odpojiť z nej sa dá aj dočasne. Dokonca, ak by som mal problémy so súkromím, s bezpečnosťou či ovládaním, Sieť ma teraz odkazuje na všakovaké príručky a manuály, ktoré mi majú pomôcť môj problém vyriešiť, moje pochybnosti odstrániť, a tým zabezpečiť moje pokojné hovenie si v Sieti i po ďalšie dni globalizačných procesov na planéte Zem. Možností ponúknutých Sieťou bolo celkom osem – nenáročný by si iste dačo pochuti vybral. Ale keďže ja som bol vždy „fajnšmeker“ osudom prinútený dopisovať vysvetlenia mimo systémom ponúknuté kolónky a rubriky, musel som aj v tomto prípade zvoliť možnosť „Iné“ a napísať svoj vlastný dôvod, podobne ako som kde-kade po okrajoch tlačiva na úrade práce vypisoval vysvetlenie, prečo som predčasne ukončil vysokú školu a poťažmo, prečo som sa rozhodol pokaziť Kaníkom nastavené ukazovatele nezamestnanosti vtedajšej Ficovej sociálnej vláde, ktorá ich zobrazovanie napriek silným rečiam vôbec nezmenila, a prakticky žiť nezamestnaním sa.

S vysvetlením som sa poponáhľal, Sieti som napísal všetko tak, ako ma to tiesnilo pri srdci (viď na obrázku vyššie) a so starým sovietskym heslom na perách „Nie, radšej knihu!“ som odvážne klikol na „Deaktivovať môj účet“. Prezieravo som však nechal neoznačenú rubriku „Vypnúť prijímanie e-mailov z Facebook-u“, lebo ako stálo v poznámke „Aj po deaktivácii účtu vás priatelia môžu pozývať na podujatia, označovať vás na fotkách alebo vás žiadať o členstvo v skupine.“ – a ja som si tak prezieravo chcel zachovať prehľad o Sieti, aj keď už budem stáť mimo ňu, respektíve, takto prezieravo to vymyslela Sieť, aby som zostal v jej dosahu, aj keď už budem oficiálne stáť mimo ňu.

Nasledovali formality ako zadanie hesla.

Či bezpečnostné overenie.

Keďže pochádzam z „málopodnetového prostredia sociálne odkázaných spoločenstiev“ a na chajde mám veľký satelit, aby som chytil aj rakúske PRO7, ale neviem čítať, – overovací kód som si nechal prehrať vo zvukovej verzii. Aby som dačo vôbec počul, musel som však svoju družku Araňku okríknuť, aby utíšila tých dvanásť malých vrieskajúcich poukážok na štátne dávky, ktoré vznikli, keď som jej robil lásku.

Každopádne, overenie hesla a zadávanie bezpečnostného kódu mi poskytlo dve ďalšie príležitosti zaváhať pri rušení môjho účtu v Sieti.

Navyše, táto dráma zvaná rušenie účtu na Facebook-u, akoby nemala konca-kraja. Mysliac, že je po všetkom, ma dobrotivá Sieť po tom, čo som svoj účet zrušil – alebo aspoň ako som sa domnieval – utešila hláškou:

„Na znovuaktivovanie tvojho účtu sa prihlás s tvojím starým prihlasovacím emailom a heslom. Budeš môcť využívať stránku, ako si bol zvyknutý. Tešíme sa na váš skorý návrat.“

Znovuaktivovanie? Skorý návrat? Blázon som ja či sladká hora, Mark Zukerberg? Po všetkom tom citovom pnutí, ktoré mi Sieť privodila, mi teraz tá istá Sieť povie, že to bolo zbytočné, že stále som v Sieti? Že sa môžem kedykoľvek prihlásiť ako predtým? Že nič sa nezmenilo napriek mojej vôli zmenu učiniť?

Bol som z toho teda riadne rozčúlený a povedal som si, že týmto u mňa Sieť nadobro skončila, že už sa tam nikdy neukážem.

Prešiel však týždeň a ja som v myšlienkach neprestával byť stále pri všetkých tých zvieratkách z FarmVille, ale hlavne pri mojej akvarijnej rybičke Jessie. Kto ju teraz nakŕmi, keď sa ja už viac v Sieti nezjavím? Kto jej bude čistiť akvárium? Postará sa o ňu vari Sieť za mňa? – vyčítalo mi svedomie európskeho belocha. A k tomu všetky tie e-maily, ktoré mi chodili do schránky: „Fero vás označil na fotke“, „Renáta vás žiada o priateľstvo“, „Roman vás pozýva na udalosť“... Mal som pocit, že o veľa prichádzam, keď práve nie som v Sieti. Čím dlhšie som bol preč, zabúdal som aj na svoj predošlý hnev, ktorý mi Sieť vyvolala, až napokon zvíťazila túžba byť opäť súčasťou Siete, „šťuchať“ opäť svojich priateľov, piť s nimi virtuálne pivo či posielať im darčeky, ktoré ma nič nestoja. Po dvoch týždňoch som sa do Siete vrátil.

Oproti deaktivácii účtu bola jeho reaktivácia neporovnateľne menej zdĺhavá a bez prekážok: skutočne stačilo znovu zadať svoje prihlasovacie meno a heslo a všetko nabehlo v sekunde do toho stavu, v akom som svoju virtuálnu identitu bol zanechal v momente, keď som Sieť bol opúšťal s úmyslom sa do nej už nikdy nevrátiť.

Je vôbec možné odísť zo Siete navždy? – kládol som si neskôr otázku a po odpovedi som sa dopátral po zadaní správnych kľúčových slov do googl-u. Našiel som článok Facebook pri mazaní účtov zavádza , kde ma odkázali na odkaz, ktorý účet maže natrvalo, ale ktorý len tak ľahko v nastaveniach svojho účtu nenájdete – pravdu povediac, mne sa ho na vlastnú päsť nájsť nikdy nepodarilo. Preto si ho uveďme aspoň v tomto príspevku:

https://ssl.facebook.com/help/contact.php?show_form=delete_account

Práve sa pozeráte na „červené tlačidlo“, ktoré vás má od Siete odpojiť navždy, a ktoré má aj (že vraj) fyzicky zmazať zo Siete všetky údaje o vás (dáta, fotografie, videá, textové príspevky). Rád by som veril, že tomu tak je, ale po tom teatrálnom výstupe, ktorý mi Sieť predviedla pri prvom pokuse ju opustiť, tomu verím stále menej. Domnievam sa, že jestvuje skrytý server, na ktorý sa po vašom odchode zo Siete len údaje o vás prenesú, uschovajú, prípadne zahrnú do vnútorných analytických procesov Siete (analýza vašej činnosti v Sieti, analýza vašich kontaktov, ap. – všetko prostredníctvom botov).

Tentokrát, keď ste sa prepracovali až k tomuto dobre schovanému „červenému tlačidlu“, Sieť predpokladá, že ste riadne napálený a že váš úmysel sa od nej odpojiť je nezvrátiteľný, a preto overenie hesla a bezpečnostné overenie obrázkom sa odohráva v jednom okne, na rozdiel od dvoch postupne sa zobrazujúcich okienok v prvom prípade, v prípade deaktivácie účtu.

Sieť vás však tak ľahko nepustí ani tento raz... Je to neuveriteľné, ale i teraz, keď už ste sa dostali ku skutočnému odkazu na trvalé zmazanie účtu, Sieť sa rozhodla (vaše rozhodnutie nie je pre Sieť smerodajné, Sieť vie lepšie, čo je pre vás dobré), že váš účet opäť iba deaktivuje na dobu 14 nasledovných dní, počas ktorých sa môžete kedykoľvek opäť bez problémov vrátiť do Siete späť zadaním vášho pôvodného prihlasovacieho mena a hesla a všetko zase nájdete vo vašom účte v pôvodnom stave – teda až na „malý trest“ zo strany Siete, keď vám zruší administrovanie všetkých vami založených skupín a stránok – to len aby ste vedeli, že so Sieťou sa nežartuje a zo Siete sa len tak neodchádza...

Ak sa teda do 14 dní pripojíte bežným spôsobom späť do Siete, máte možnosť mazanie vašej virtuálnej identity v Sieti poľahky zastaviť.

Neviem ako vás, ale mňa tieto zistenia vydesili a desia dodnes, keď si predstavím milióny a milióny registrovaných užívateľov – ľudí, ktorí uviazli v Sieti. A preto sa na „zvláštne“ aktivity Siete pozrime ešte raz, tentokrát bez vášne a bez nadsádzky.

Rekapitulácia – alebo čo podnikne Sieť preto, aby vás v sebe udržala?

1. Emocionálna bariéra. Najskôr v sebe musíte učiniť rozhodnutie odpojiť sa zo Siete navždy a stratiť tak sieť kontaktov, ktorú ste si v nej vybudovali, a oželieť svoju virtuálnu identitu, ktorá býva častokrát hviezdnejšia než vaša fyzická identita. Navyše, počas vašej existencii v Sieti sa Sieť vynasnaží, aby ste si k nej vytvorili citový vzťah aj prostredníctvom chovania virtuálnych zvieratiek, ap.
2. Emocionálny apel. Ak toto (ťažké) rozhodnutie napokon učiníte, Sieť nadviaže na to, čo sa vo vašom vnútri začalo odohrávať ešte predtým, než ste toto rozhodnutie učinili, a pri mazaní účtu vám ukáže skupinové fotografie z vašich albumov, na ktorých ste v širšom okruhu svojich známych a priateľov („Budete chýbať Dominike“), respektíve fotografie na ktorých ste s opačným pohlavím (Sieť teraz pracuje s vašou sexualitou, ktorú počas vášho pobytu v nej posilňovala) a zároveň Sieť navodí dojem „posledného zbohom“ („Napísať správu priateľom“), čím vám celú situáciu opäť (emocionálne) sťaží. V tomto bode sa ešte stále môžete domnievať, že Sieť navrhol nejaký laik, respektíve odborník-programátor a nie skupina špičkových psychológov a sociálnych inžinierov...
3. Argumentačný apel. Sieť sa vo vás snaží ďalej odstrániť všetky možné pochybnosti, ktoré vás mohli priviesť k rozhodnutiu sa od Siete odpojiť a hneď potom, ako jej poviete, ktorý bol ten váš dôvod, vám Sieť konkrétne a pohotovo vyvráti vaše pochybnosti v manuáloch a príručkách. Potom, čo Sieť zaútočila na vaše emócie, snaží sa vás premôcť i na poli ratia, na poli rozumu, prostredníctvom argumentov. V tomto momente súdny človek stratí akékoľvek pochybnosti o tom, že Sieť bola navrhovaná skupinou psychológov a sociálnych inžinierov.
4. Technické spomaľovače. Keď nezabrala „hra na city“ či „rozumová sila argumentov“, Sieť sa vás snaží pri rušení účtu aspoň spomaliť dvoma nasledovnými oknami pre potvrdenie hesla a zadanie overovacieho kódu, a tým stále necháva priestor pre vaše podvedomie, ktoré by mohlo rušenie účtu v sekunde zastaviť.
5. „Pocit domova“ – keď si myslíte, že účet ste odstránili, Sieť vás vyvedie z omylu a vytvorí vo vás „pocit domova“, pocit, že sa vždy máte kam vrátiť, že Sieť vám vždy poskytne strechu nad vašou virtuálnou hlavou. A váš návrat vám Sieť nebude nijako sťažovať, naopak, uľahčí vám čo najviac – stačí, ak sa kedykoľvek po deaktivácii vášho účtu prihlásite do Siete tak, ako ste boli vždy zvyknutí...
6. Ergonomický blaf – pracovná psychológia, ktorá sa zaoberá interakciou „stroj – človek“, respektíve „virtuálna inteligencia – ľudská inteligencia“ zdôrazňuje pre ľahké užívanie strojov/virtuálnych inteligencií, aby dôležité prvky ovládania boli človeku prístupné na takých miestach, na ktoré sa človek intuitívne obracia hneď sprvoti (zjednodušený príklad: dôležité budete hľadať vždy hore, vo výške očí ap.). Sieť takúto ergonómiu schválne obchádza, keď odkaz na trvalé zmazanie vášho účtu nie je prístupný priamo z karty nastavení, ale je ukrytý kdesi v „otázkach a odpovediach“, na niekoľko desiatok klikov vzdialený užívateľovi. Naopak, na ergonomickom mieste sa nachádza odkaz, pomocou ktorého svoj účet iba deaktivujete, a teda Sieti necháte údaje o vás legálne k dispozícii.
7. Procedurálne zdržiavanie – sa nápadne podobá na „byrokratické lehoty“, ktorými si úradníci vyhradzujú časový úsek na „výnos rozhodnutia“. S procedurálnych zdržiavaním a odkladnou lehotou 14 dní sa stretnete i na Sieti, keď sa prepracujete k odkazu na trvalé zmazanie účtu. Sieť nerešpektuje vaše rozhodnutie – Sieti ste boli vždy ukradnutý, Sieť sleduje iba vlastné záujmy a záujmy svojich vlastníkov – Sieť sa tvári, že vie najlepšie, čo je pre vás dobré, a preto si vyhradí dobu 14 dní, počas ktorých váš účet definitívne nezmaže a nechá vám možnosť „ešte vždy sa vrátiť“, „ešte vždy zmeniť svoje rozhodnutie“, veď predsa „nikdy nie je neskoro“.
8. Kalendárny nadbeh. (táto „abnormalita“ stojí za overenie viacerými užívateľmi) Procedurálne zdržiavanie bolo byrokraticky Sieťou vytýčené na dobu 14 dní „odo dňa podania žiadosti o zrušenie účtu“, čo v mojom prípade predstavovalo konkrétne deň nenávratného zmazania, 9. júl 2010. Keď som stav skontroloval o deň neskôr, procedurálne zdržiavanie už uvádzalo deň môjho definitívneho zmazania ako 10. júl 2010... Vari Sieť ráta s tým, že po 14 dňoch na celý Facebook zabudnete a ono váš účet nebude napokon nikdy zmazaný a vy sa o tom nikdy nedozviete, pokiaľ neskontrolujete „stav mazania“?

Sami si teraz znovu položte otázku, s vedomím, že ste nadobudli presvedčenie na základe dôkazov, že Sieť bola navrhovaná skupinou psychológov a sociálnych inžinierov: Prečo Sieti natoľko záleží, aby ste v nej zostali, keď niektorých nepohodlných na druhej strane Sieť odpája sama od seba? Nepotrebuje sa Sieť zbaviť práve tých, ktorí o nebezpečenstvách s ňou spojených oboznamujú ostatných, aby si tak zachovala svoj vplyv a svoju kontrolu nad nič netušiacimi ľuďmi? Odpoveď, opätovne nechám na každom z Vás.

Dovolím si končiť vetou (alebo lepšie povedané, záver ňou iba otvoriť), ktorou som začínal: „Každý, kto brázdi internet, pozná Facebook a každý, kto ho pozná, je tam,“ a dodať: „Každý, kto je tam, je v ohrození.“.

Stačí si porovnať počty fanúšikov dvoch rôznych fanúšikovských stránok v Sieti, ktoré reprezentujú dve rôzne morálne hodnoty, jedna kladnú a druhá zápornú ako napríklad 12 303 fanúšikov stránky SEX jednoznačne až po svadbe! :D alebo 2 583 fanúšikov stránky SEX AŽ PO PRVOM DIEŤATI! oproti chudobných 623 fanúšikov stránky Chvála Bohu, že som Slovenka. Verná. Duchaplná. Pôvabná. Názor nech si spraví, už tradične, každý sám.

Jedno je však isté. Morálnou povinnosťou každého súdneho človeka, ktorý sa buď sám presvedčil o povahe Sieti alebo sa o nej dozvedel sprostredkovane, by mala byť snaha počet svojich priateľov na Facebook-u každým dňom zmenšovať (nie zväčšovať ako chce Sieť!), a teda svojich priateľov presviedčať, aby Facebook opustili a vymanili sa tak z dosahu sociálneho inžinierstva jeho majiteľov, ktoré drvivá väčšina užívateľov Facebook-u nedokáže rozpoznať, a preto sa voči nemu nedokáže ani účinne brániť.

Tí, ktorí vedia, že Sieť sa začína čím ďalej, tým viac podobať na Matrix a má tendenciu nahradiť doteraz anonymné surfovanie po world wide webe na surfovanie pod vlastným menom cez stránky Facebook-u, zhromažďovať informácie o vašom bankovom konte či telefónnom čísle a o iných vašich osobných údajoch (adresa, dosiahnuté vzdelanie, vaše sociálno-kultúrne preferencie) – mal by sa zas a znova pripájať do Siete, sám podstupovať tieto riziká, aby zachránil čo najviac ostatných ľudí, ktorí sú Sieti a jej stvoriteľom vydaní napospas.

Ak si myslíte, že teraz pateticky zveličujem, dávam vám v skratke do pozornosti scenár budúceho vývoja Siete, ktorý načrtla jedna česká blogerka a dala mu pritom prívlastok „fantasmagorický“:

„O dvadsať rokov neskôr prepojuje Sieť účty na Twitteri a blogy s reálnymi účtami. Na Ústredí sedia Dozorcovia a kontrolujú obsah publikovaný danými užívateľmi. Všetci, ktorí kedy povedali krivé slovo proti Sieti, sú z nej bez váhania a navždy vymazaní. Znovu sa zaregistrovať nemôžu, pretože prístup k Sieti je podmienený Čipom. Exkomunikovaní stoja mimo spoločnosť, priatelia sa im vyhýbajú, ľudia na ulici si o nich pošuškávajú...“

Ja si dovolím pri tomto scenári prívlastok „fantasmagorický“ vynechať, nakoľko Sieť, potom čo prekukne vaše experimentovanie s ňou, skutočne blokuje vaše opätovné prihlásenie, pozri obrázok nižšie – vari sa Sieť bojí, že sa o svojom zážitku „z druhej strany“ podelíte aj s vašimi nič netušiacimi priateľmi?

Vážení a milí priatelia, boj o našu budúcnosť, zápas o našu slobodu sa týmto musí začať aj na Sieti!

Tak teda, pripravte si čo najviac červených piluliek.